Facebook Twitter Google Plus LinkedIn Flickr Vimeo

Rozhovor - Vlastimil Slávik

Vlasťo pochádza z Prešova a narodil sa pod šťastnou hviezdou. Vydal sa do sveta šťastie hľadať a aj ho našiel. Keď ho našiel, tak sa rozhodol vrátiť a vyskúšať, či to skutočne funguje v rodnom Prešove, kde sa nič nedá, nič neoplatí, kde je každý rád, že je rád. Pracuje ako fotograf na voľnej nohe, má dva deti a tretie na ceste, dvoch psov, pár sliepok, prácu, čo ho baví, ženu, ktorá ho neustále skúša, cibrí a miluje, priateľov, rodinu... všetko, čo potrebuje.

Stretnúť Vlasťa, vypočuť si jeho prezentáciu o Kube a Mexiku a diskutovať s ním budete môcť v sobotu 21.3.2015 v Košiciach a v nedeľu 22.3.2015 v Prešove.
Slideshow picture 1

Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Hľadanie, sloboda, dobrodružstvo.

Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Určite by som šiel niekde na Blízky východ. Je tam teplejšie a asi aj lacnejšie ako v Európe, ešte som tam nebol a rád by som si pozrel napríklad Libanon. Na ako dlho? No minimálne až kým by som to všetko neprešustroval :)

Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Ťažká otázka :) Všetky zaradom :)

Cestuješ väčšinou sám alebo s niekým?
Aj, aj.

Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Klasika - oblečenie, nôž, čelovka, jedlo...

Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Myslím, že jeden silný zážitok by mohol byť pokojne z nemocnice v Mexiku v meste Merida, kde som skončil na operačnom stole a museli mi vybrať žlčník. Bolo to deň pred Vianocami, asi týždeň po príchode do Mexika počas našej svadobnej cesty. Myslím, že pre manželku to bol ešte silnejší zážitok. :)

A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
Skôr by som hovoril asi o hlúposti, keď som sa sem tam vybral na nejakú túru na americkom juhozápade, na miesta, ktoré sú úplne bez civilizácie a nedal som nikomu vedieť. Však sa nič nestane. Sem tam som sa dostal na miesta, kde som sa vyštveral na nejakú skalu a pokračovať v lezení bolo asi také riskantné, ako sa pokúsiť zliezť naspäť dole. Vtedy mi nebolo všetko jedno - jeden chybný ťah a ktohovie?

Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Všetko „zlé“, čo sa mi kedy stalo, vnímam skôr ako nejaký príklad, na ktorom mi je niečo vysvetľované. Nakoniec to zlé aj tak skončí ako dobré. Ale napr. v Prahe po asi polročnom pobyte v Írsku nás aj s manželkou okradli o naše poctivo zarobené peniaze, asi 2500 eur a doklady, pasy, telefóny, dokonca aj spiatočné lístky do Prešova :) Ale nakoniec to až také zlé nebolo, prežili sme to. :)

Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Kedykoľvek :)

Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Podľa toho, či chcem ísť do prírody, nasávať prírodu, slnko, vzduch, vodu, les, púšť alebo do mesta túlať sa po uliciach a nasávať mesto, jeho vône, zákutia, sídliská, pamiatky, architektúru...
Ak idem do prírody, tak si pozriem nejakého sprievodcu (Google, Google Earth, Lonely Planet...), mapy a spím samozrejme v aute alebo niekde v senníku, pod holým nebom. V meste je to väčšinou hostel.

Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Moje dno bola asi myšlienka, že cestovať je zrazu strašne jednoduché a že sa mi žiada väčšie dobrodružstvo, t.j. usadiť sa doma na východe Slovenska a žiť šťastný a spokojný život. Kedysi som si to nevedel predstaviť a bol som presvedčený, že sa domov asi vôbec nevrátim. Na cestách mi bolo dobre.

V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
V každej. Ľudia sú všade rovnakí, dobrí aj menej dobrí, pohostinní aj lakomí :)

Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Kapitán James Cook :)

Máš nejaký cestovateľský sen?
Cookove ostrovy :)

Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Celé svoje 20-te roky som strávil cestovaním. Videl som, čo som chcel vidieť a zažil som aj to, o čom som nesníval. Užil som si toto obdobie a naučil som sa kopec vecí, ktoré teraz vo svojom živote aplikujem. Som doma na Slovensku a mám prácu, ktorá ma baví, rodinku, s ktorou trávim luxusne veľa času a kvôli ktorej mám každý deň dôvod na úsmev a radosť. Som slobodný človek a som šťastný tak ako vonku, tak aj doma. Teraz nasávam nové dobrodružstvá doma a žijem presný opak cestovania. Je to ako ísť zo základnej školy na strednú. Všade sa je čo učiť. Ale zatiaľ to všetko vyzerá veľmi pozitívne, takže sa nikam nechystám. Som fotograf a tak niekedy cestujem za prácou aj mimo Slovenska, už to ale nie je stopom s veľkým ruksakom. :) A keď deti podrastú, chcem ich zobrať na nejaké dobrodružné výlety na karavane a brázdiť si, kam nás srdce zavedie. Tak ako za mlada :)

Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Keď sme sa vracali domov na Slovensko z Ameriky, urobili sme pre našich kamarátov rozlúčku, na ktorej sme urobili fotoprojekciu z našich ciest po svete. Kamarát Billy mi na druhý deň volal a povedal mi, že ani nemohol spať, ako mu tá projekcia vírila celú noc v hlave a ako silne videl prepojenie obrazu so slovom a aký z toho mal zážitok. “Spojenie slova a fotky“ - každá fotka má svoj hlbší príbeh, ktorý vie len ten, kto ju urobil. Vtedy to vo mne nejako zarezonovalo a rozhodol som sa, že po návrate domov na Slovensko sa chcem podeliť o moje zážitky z ciest a ukázať ľuďom, čo „stratia“, ak nechajú pohodlie, istoty a stereotypy doma za dverami a vydajú sa v ústrety veľkému „neznámu“, ktoré sa po čase stane ich najlepším sprievodcom. Nielen fyzicky, ale najmä duševne. Je na čase prestať sa báť a začať žiť tak, ako máme a chceme. Slobodne a šťastne. Každý z nás máme nejaké sny. Je len a len na nás, aby sme pochopili, že tieto sny sú do bodky realizovateľné a záleží na tom, či uveríme v seba a začneme ich pomaly realizovať alebo uveríme “istotám”, ktoré nám ponúka spoločnosť a ktoré nám vyšumia z hlavy, pretože iní povedali, že sa to nedá alebo nerobí alebo neoplatí alebo hocičo iné!


Viac o Vlasťovi