Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Skúsenosti, dobrodružstvo, radosť.
Keby si dostala 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išla?
Do Austrálie, aj keď to by mi vystačilo asi len na letenku. :)
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dala?
Švédsky koláč „kladdkaka“!
Cestuješ väčšinou sama, alebo s niekým?
Párkrát som bola v krajinách, kam som sa vybrala sama (letné brigády, študijné pobyty), ale na cestovanie som si vždy našla kamarátov, pretože si myslím, že tak je to väčšia zábava. Na dovolenky, pobyty a roadtripy chodím taktiež vždy s niekým.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
To je ťažká otázka, často tam mám plno vecí, ktoré vlastne nikdy nevyužijem, ale väčšinou klasika – doklady (ako inak), foťák, nejaké sladkosti/jedlo, oblečenie (keby sa oteplilo/zozimilo), sprievodcu a môj cestovateľský denník, kam si zapisujem zaujímavé miesta a zážitky z ciest.
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežila s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestovala)?
Pri tejto otázke sa mi v hlave vynorilo množstvo odpovedí, keďže v krajinách ako Taliansko, Švédsko, USA a Veľká Británia som bola aj na dlhšiu dobu, kde som sa spriatelila s mnohými „domorodcami“ a mám aj mnoho zaujímavých zážitkov – v krátkosti spomeniem aspoň tie, čo na mňa najviac zapôsobili – od osláv „Ferragosta“ v Taliansku, cez oslavy 4. júla v USA až po „luciatåg“ a spievanie v zbore vo Švédsku (a to neviem spievať).
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravila?
Zase sa mi vynorili mnohé spomienky, ale za také najnedávnejšie „šialenstvo“ by sa dalo považovať rozhodnutie cestovať o polnoci vlakom z dedinky Ricadi v Kalábrii (kde som aj s kamarátkou pracovala toto leto v jednom hoteli) do Neapola, pričom cesta trvala 5 hodín, ktoré sme strávili v kupé s africkými utečencami, ktorí boli ale veľmi priateľskí, púšťali mi svoje obľúbené rapové pesničky a lámavou angličtinou mi rozprávali o ich plánoch predávať v Ríme na stanici suveníry a keď sme vystupovali, so slzami v očiach ma pozvali na návštevu v ich príbytku v Ríme. Do Neapola sme prišli o piatej ráno, na stanici sme počkali na východ slnka, prešli všetky pamiatky v meste a dali si najlepšiu pizzu na svete (vraj) v pizzerii „Da Michele“ a okolo polnoci sme prišli naspäť do hotela v Ricadi s tým, že na druhý deň vstávame o piatej, lebo ideme sprevádzať hostí na Liparské ostrovy. (#žijemelenraz)
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Samozrejme, keď človek cestuje, nevyhne sa aj nepríjemnostiam. V mojom prípade sú nepríjemné situácie spojené so samotným cestovaním, t.j. prepravou, či už ide o nejaké meškania letov, zápchy na cestách, kalamity a pod. Dosiaľ najhorším zážitkom (ktorý všetci moji priatelia už určite počuli a vedia naspamäť) bola situácia, ktorá nastala priamo po mojom prvom príchode do USA. So skupinou kamarátov sme si cez internet dopredu rezervovali odvoz z letiska JFK v New Yorku do mestečka Rehoboth Beach v Delaware, kde sme mali stráviť leto. Odvozom bol minibus s veľmi pofidérnym šoférom neznámeho (nie amerického) pôvodu, ktorý nás najprv nechal 2 hodiny čakať na letisku, potom nás povodil pravdepodobne po všetkých piatich štvrtiach New Yorku, pričom počas šoférovania zároveň fajčil a telefonoval, takže volant riadil lakťom a nakoniec nás veľmi nepríjemne „prekvapil“, keď sme ho počas prestávky na benzínke v New Jersey našli ležať s rozbitou hlavou v kaluži krvi a museli volať sanitku a policajtov. Šoféra odviezli do nemocnice (doteraz nevieme, čo sa s ním potom stalo) a my sme museli ďalšie 4 hodiny čakať na niekoho, kto nás bezpečne odvezie „domov“.
Išla by si na to miesto napriek tomu opäť?
Vtipné je, že na rovnaké miesto ideme aj toto leto, avšak určite si zabezpečíme iný odvoz z letiska.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Na narodeniny, Vianoce a iné sviatky často dostávam turistických sprievodcov, takže si vždy dopredu prečítam niečo o mieste, na ktoré sa chcem vybrať a podľa toho zvolím aj trasu cesty. S ostatnými spolucestovateľmi potom prediskutujeme, kto by chcel čo vidieť a cestu prispôsobíme, aby to vyhovovalo každému. Ak máme v danej krajine nejakých známych, prespíme u nich alebo na internete nájdeme nejaké lacnejšie ubytovanie s raňajkami (predsa len sme chudobní študenti).
Kedy si si najviac siahla na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mala jednoducho toho dosť a chcela sa vrátiť domov?
Ja som našťastie jedným z tých, ktorí sa cítia doma všade na svete, takže takéto situácie sa mi veľmi často nestávajú. Samozrejme, keď idem niekam na dlhšiu dobu, cnie sa mi za domovom. Väčšinou sa to však stáva len v takých prípadoch, keď som celkom sama v novom, neznámom prostredí, ale veľmi ľahko a rýchlo sa prispôsobím, a tak rýchlo zaženiem také myšlienky.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Možno to vyznie zvláštne, pravdepodobne kvôli stereotypom, ktoré hovoria, že títo ľudia sú veľmi uzavretí a mlčanliví, ale zatiaľ najmilších a najpohostinnejších ľudí som stretla vo Švédsku.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Veľa ľudí z môjho okolia, ktorí cestujú a spoznávajú krajiny, o akých sa mne ani nesnívalo :)
Máš nejaký cestovateľský sen?
Mám ich niekoľko – medzi tie najväčšie však patrí Island, Austrália a India.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcela fungovať v najbližších rokoch?
Keď ste už spomenuli to Nórsko, máte priamo odpoveď na otázku, prečo som sa rozhodla študovať severské jazyky :). Mojím snom určite nie je stráviť väčšinu života zavretá niekde v kancelárii. Po škole by som rada pracovala ako letuška (najlepšie niekde v Škandinávii), aby som si cestovaním mohla zarábať na cestovanie :).
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Pravdepodobne mojimi mnohými zážitkami z ciest, na ktoré veľmi rada spomínam, skúsenosťami, ktoré mi cestovanie prinieslo, čím mi otvorilo oči a pomohlo mi rozumieť svetu a vidieť všetky tie nekonečné možnosti, ktoré svet ponúka – ako povedal Andrew Zimmern:
„Please be a traveller, not a tourist. Try new things, meet new people, and look beyond what’s right in front of you. Those are the keys to understanding this amazing world we live in.“
Viac o Simone
