Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Poznanie, sloboda, zážitky.
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Asi by som dokončil Južnú Ameriku – Brazília, Venezuela, Kolumbia, možno prešiel do centrálnej Ameriky – Panama, Kostarika, Mexiko. Na tak dlho, ako by ma to bavilo – ale určite aspoň na 3 mesiace.
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Thajské green curry, ale bez rybacej omáčky.
Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
Sám, no najbližšie si idem skúsiť cestovanie s niekým.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Laptop + hudba, foťák, Kindle + dobrá e-kniha, hamaka.
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Bol to mesiac strávený v peruánskej džungli, kde sa odohrala aj moja ceremónia s ayahuascou. Stalo sa to neplánovane a uprostred krásnej džungle a navždy ma to zmenilo k lepšiemu. Bol to čas v mojom živote, kedy som si uvedomil jeho ozajstné podstaty a svoje životné hodnoty.
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
6000 km na motorke naprieč Indiou, od mora až nad 5000 m n. m. v Himalájach, všetko sám, bez poriadnej motoristickej výbavy a znalostí.
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Áno, na začiatku môjho cestovateľského života mi v Ekvádore ukradli batoh so všetkými dôležitými vecami, hlavne pasom, no bola to hlavne moja chyba. A v Buenos Aires ma okradli o nejaké drobné s kuchynským nožom – zasa zavinené hlavne mojou neopatrnosťou. Takže – svet môže byť niekedy nebezpečný, ak si hlúpy. :D
Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Bez váhania! To, čo sa stalo na cestách, sa môže stať aj u nás. Nestalo sa to preto, že som bol na cestách, ale preto, že som nedbal na základné pravidlá, „ako sa nenechať okradnúť“, ktoré platia aj u nás doma.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Podľa vecí, ktoré ma zaujmú pri výskume na internete, podľa toho, kde nájdem nejaké záchranné centrá pre zvieratá alebo zaujímavé eko projekty, podľa odporúčaní iných cestovateľov. Spávam v lacných ubytovniach, hosteloch, v stane, v hamake, pod holým nebom, cez couchsurfing.org alebo niekedy si dožičím peknú chatky pri mori :).
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Mal som také momenty, hlavne keď som cestoval pridlho – napr. vyše roka v Južnej Amerike. Vtedy mi už poklesol entuziazmus do cestovania a zachcelo sa mi trochu pekných chvíľ s blízkymi, nejaké dobré metalové festivaly u nás v lete, a spoľahlivý internet, z ktorého môžem pracovať na svojich projektoch bez prerušenia.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Na Peru mám najlepšie spomienky. Ale v každej krajine som našiel plno ľudí, ktorí mi ochotne pomohli. Nemyslím, že to je krajinou – je to individuálne, nie stereotyp podľa krajiny. Dá sa v tej istej krajine nájsť veľa podivných a arogantných ľudí, tak ako aj veľa dobrých a priateľských ľudí. Záleží od toho, v akých kruhoch sa človek drží.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Je ich veľa, inšpirujú ma rôznymi spôsobmi, ako oni cestujú a čo do toho dajú. Nemusia to byť cestovatelia ako takí, skôr ľudia, ktorí si žijú po svojom.
Máš nejaký cestovateľský sen?
Cestovateľský – určite ešte pôjdem do Južnej Ameriky – Patagónia a potom sever, taktiež ma láka Grónsko. Ale mojím väčším snom je žitie slobodného života, kdekoľvek vo svete, takže na to sa sústredím viac. Je dôležitejšie žiť šťastne a slobodne, plniť si sny, ako cestovať istú časť roka, na úkor zvyšného času.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Chcem si udržiavať tento životný štýl, ktorý som dosiahol – vedieť si zarobiť na slobodný život, ktorý môžem žiť kdekoľvek. Takže žiť istý čas na Slovensku a taktiež v iných krajinách a častiach sveta. Napríklad v zime ujsť niekam do Ázie :). Mať slobodu si vybrať pracovné hodiny a čas podľa seba, nie ich mať diktované nejakou zmluvou.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Tým, ako mi jeden krok – rozhodnutie našetriť si, dať výpoveď a zariskovať – ísť cestovať do sveta, zmenil život na oveľa plnohodnotnejší. A mottom: „Ak by si dnes zomrel, bol by si spokojný s tým, čo zanecháš po sebe?“. Ak na to nevieš istú odpoveď, alebo odpoveď je nie, tak začni pracovať na tom, aby si vedel odpovedať áno. Teraz.
Viac o Lukášovi
