Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Radosť, sloboda, poznanie.
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Na mesiac do Iraku.
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Mám rád jednoduché jedlá, najradšej by som si dal dobrý humus. U mňa je to skôr opačne, keď som vycestovaný, väčšinou mi po dvoch týždňoch začne chýbať európska kuchyňa.
Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
Väčšinou sám, ale častokrát na mieste spolupracujem s rôznymi kolegami, aby sme zdieľali náklady na prepravu, ubytovanie, prekladateľov, fixerov.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Veľmi veľa vecí, robil som o tom samostatný mini článok. (
http://www.battleface.com/blog/whats-in-the-bag/)
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Chodím často do krajín, kde sú problémy, vojny, mizéria, takýchto zážitkov mám veľa, najsilnejšie asi sú tie, ktoré mi zanechávajú PTSD (post-traumatický stresový syndróm), ten najsilnejší z týchto bol asi počas leteckého bombardovania v Gaze, mal som ešte pár mesiacov problémy počuť niekde bojové lietadla a celkom mi vadia ohňostroje.
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
Celý svet mi príde ako jedno veľké šialenstvo.
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Minulý rok som bol dvakrát zadržaný (jedenkrát viac-menej unesený) počas mojej práce na vojnovom konflikte v Gaze a na Ukrajine. V Gaze ma zadržal Hamas a kontrolovali si moje fotografie a filmové materiály na vypočúvacej stanici ich tajnej služby. Bolo tam všade veľa krvi a nejaké divné transfúzie, mrzí ma len, že som nemal nervy na to cvaknúť niečo na telefón.
Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Samozrejme.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Trasu si ani veľmi nevyberám, niekde prídem a uvidím. Skôr dopredu viem, čo by som tam chcel robiť, moja cesta je práca a snažím sa ju vždy zachytiť tak, aby mala aj nejaký zmysel, aspoň pre mňa.
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Veľakrát, ale nikdy som sa nevrátil.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Všetky rozvojové krajiny tak na mňa pôsobia, všeobecne platí, že tí, čo majú najmenej, bývajú aj najpriateľskejší.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Ani nie, moja vlastná práca je už pre mňa dostatočne inšpirujúca, prináša však aj veľkú zodpovednosť, napríklad niekomu neublížiť, ale skôr pomôcť.
Máš nejaký cestovateľský sen?
Určite, chcel by som ísť do vesmíru, kým zomriem, tak si dám zero G.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Chcel by som fungovať presne tak, ako fungujem posledný rok, venujem sa hlavne novinárskej práci, humanitárnej pomoci a ochrane prírody. Je to nesmierne ťažké, takto fungovať, ale dáva mi to zmysel môjho života.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Aby ľudia nasledovali samých seba.
Viac o Jánovi
