Facebook Twitter Google Plus LinkedIn Flickr Vimeo

Rozhovor - Pali Bartuš alias Hasan

Iba človek...

Stretnúť Paliho, vypočuť si jeho prezentácie o Ázii si budete môcť v 14 mestách Slovenska od 13.3.2015 v Bratislave až po 29.3.2015 v Trenčíne.
Slideshow picture 1

Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Cestovanie – je poznávanie. Vnútorného cez to vonkajšie, seba cez ľudí, radosť cez smútok, šťastie cez bolesť... Tri slová? – Sloboda, pokora s úctou, človek.

Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Od konca – na ako dlho? Minimálne na pol roka... :o) Kde? Hmmm..., ťažké. Do Ázie, buď Blízky či Stredný východ, alebo bývalé post-sovietske krajiny. A možno by som konečne zmenil kontinent a šiel do centrálnej Ameriky.

Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Thajské, z kokosového mlieka vyrobené sladkosti, alebo iránsku medovú zmrzlinu z Esfahánu.

Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
Len sám.

Čo je vždy v tvojom ruksaku?
To najnutnejšie. Ak si odmyslím zubnú kefku a pastu, či denník a mapy, či spacák, tak vždy je to malá lekárnička s alternatívnymi vecami. Ale aj tak, batoh je nepodstatný. Najdôležitejšie je nezabudnúť si zobrať zdravý rozum a intuíciu.

Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
To je zložité, ťažko vyberiem. Každý je špeciálny a tie najsilnejšie veci sú vysoko osobné. Je v nich veľa emócií a citov.

Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Čo je to zlé? Žijem, som tu, som zdravý (telesne), takže čokoľvek zložitého a ťažkého sa stalo, nedokážem to nazvať zlom. Z pohľadu následkov to je skôr naopak.

Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Urobil som tak, robím tak...

Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Podľa toho, že tam nič nie je, alebo veľmi málo. Presnejšie – mám pár bodov a čo sa medzi nimi odohrá, akými cestami a koho na nich stretnem pôjdem, to nikdy vopred presne neviem. Spávam, kde sa dá, bivakujem, na staniciach či benzínkach, najčastejšie však u domácich či v chrámoch, často spolu s robotníkmi.

Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Ufff... Pri každej mojej ceste, „výlete“ do Ázie, sa niečo také, pre môj daný stav odohralo. Všetko to bolo o mojom aktuálnom stave, raste, situácii... Ale len raz ma to čosi vrátilo naozaj domov – prepad v Turecku. Ale aj keď som si vtedy vravel, že už nikam nepôjdem, za tri mesiace som bol opäť v Ázii... :o)

V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
To sa časom zmenilo, mení. Bohužiaľ. Kedysi bola celá Ázia veľmi pohostinná, či už to bol Stredný východ, alebo južná Ázia. Okrem Číny. A tak ako kedysi boli všetci pohostinní, teraz je to v rovnakej miere stratené. Ale tento môj pohľad je skreslený tým, čo som kedysi dávno zažil. Ten, kto teraz po prvýkrát v živote zavíta do Ázie, kdekoľvek, bude milo prekvapený, šokovaný.

Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Hmmm... ťažko povedať, poznám ich osobne málo a tí knižní sú mi skrytí. Skôr ma inšpirujú ľudia, tí najprostejší, ktorých som stretal a stretávam.

Máš nejaký cestovateľský sen?
Možno Afganistan, Jemen a Omán, či Barma, čo sa týka miesta. Ale ten môj sen je skôr o hľadaní a poznávaní.

Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka má cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Toto je pre mňa asi najťažšia otázka. Práve pre to cestovanie je pre mňa v dnešnej dobe zložité si nájsť prácu. Bez ohľadu na to, čo viem, aké skúsenosti mám. Ale aj tak, moja vízia či sen je skôr o snahe nie sa predať, ale realizovať sa. Nie som už najmladší a túlaniu (nie len!) som venoval posledných 15 rokov života, preto už nemám toľko cestovných plánov. Môj sen je skôr o realizovaní sa a odovzdaní seba a všetkého, čo som dostal ja. Ale určite nie som ten typ človeka, čo vydrží sedieť na jednom mieste, či pracovať od 7 do 15, monotónne. Ešte nie... :o)

Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
To je tajomstvo... :o)

Viac o Palim