Facebook Twitter Google Plus LinkedIn Flickr Vimeo

Rozhovor - Aleš Tvrdý

Cestovateľ, fotograf, blogger. Všetky tieto tri vlastnosti sú navzájom a nerozlučne prepletené. Cestovanie "na vlastnú päsť" je pre mňa ideálne. Vybrať sa, kam chcem, kedy chcem a ako chcem. Absolútna voľnosť a radosť zo spoznávania nových kultúr a krajín. Avšak tieto zážitky by nemali zostať len pre mňa. Treba sa o ne podeliť, poradiť a inšpirovať tak aj ostatných. Každý z nás mal niečo, čo nás nakoplo k cestovaniu.

Stretnúť Aleša, vypočuť si jeho prezentáciu o Peru a diskutovať s ním budete môcť vo štvrtok 12.3.2015 v Bratislave.
Slideshow picture 1

Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Radosť, škola, úcta.

Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Niekam, kde by bola lacná letenka, aby mi zostali peniaze na čo najdlhší pobyt v danej krajine.

Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Kaktusové výhonky v kaňone Colca.

Cestuješ väčšinou sám alebo s niekým?
Oboje.

Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Fotoaparát.

Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Na ostrove Taquile (jazero Titicaca) sme chceli stráviť noc. Domáci „bookmakeri“, ktorí ponúkali ubytovanie, boli pridrahí. Nikam sme sa neponáhľali a v ruksaku sme mali stan ako posledné riešenie. Chceli sme zažiť nocľah priamo s domácimi, a preto sme sa rozhodli čakať. Medzičasom, ako sme obedovali tuniaka s cibuľou a chlebom, prišlo k nám malé ufúľané dievčatko. Pýtalo od nás peniaze. Zásadne peniaze nedávame nikomu a nosíme so sebou sladkosti práve pre takéto prípady. Nanešťastie sme už minuli všetky zásoby. Preto sme ju skúsili ponúknuť tým, čo sme mali. Dievčatko bolo skutočne úžasné, pretože jej vôbec neprekážalo jesť to, čo my. Tuniak a chlieb jej evidentne chutili, no keď sme hrýzli do cibule, mysleli sme si, že to asi nebude chcieť. Chyba. Pýtala aj cibuľu a opakovala po nás. So slzami v očiach do nej vytrvalo hrýzla. To si nemohli nevšimnúť aj náhodní okoloidúci, ktorí sa na tom veľmi pobavili. Keď sme sa takto spoločne naobedovali, zobrali sme ju do malého obchodíka a kúpili ešte aj cukríky.

A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
Jazdu bicyklom na jednej z najnebezpečnejších ciest na svete po bolívijskej „Death Road“.

Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Na ostrove Lanyu sme spadli z motorky a trochu nám to skomplikovalo ďalšie cesty, ale vďaka tomu sme spoznali nových super ľudí.

Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Jednoznačne áno! Nechal som tam nedokončenú prácu :-)

Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Vyberám si miesta podľa toho, čo sa dá na nich zažiť a vidieť. Alebo keď mi to niekto odporučí, tak si rád nechám poradiť. To, kde spím, záleží od toho, s kým som na cestách. Ak som sám alebo s dobrými kamošmi, ktorí majú podobné požiadavky ako ja, tak nemám problém spať kdekoľvek „pod širákom“. Ak som na cestách s priateľkou, tak si nájdeme nejaké útulné hotelíky.

Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Počas treku v kaňone Colca. S 25 kg batohom na pleciach sme sa škriabali po jeho stenách. Strhla sa poriadna prietrž mračien. Blesky, krúpy, dážď. Chodníčky sa premenili na korytá riek s valiacou sa vodou. Nedalo sa nikde skryť. Navyše bola s nami ešte jedna ďalšia cestovateľka, s ktorou sme sa zoznámili v autobuse. Došli jej sily, a preto sme jej tiež pomerne veľký batoh zobrali a s kamarátom si ho striedali, aby to mala jednoduchšie. Našťastie všetko dobre dopadlo :-)

V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Taiwan, Hongkong.

Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Inšpirujú ma všetci ľudia, ktorí sa nenechali skaziť dobou. Sú priateľskí a nemyslia len na seba a svoje dobro.

Máš nejaký cestovateľský sen?
Samozrejme a je ich veľa :-)

Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Moja vízia a cieľ je robiť to, čo ma baví, napĺňa a zároveň robí radosť aj druhým. Bez peňazí je život ťažší, no netreba sa naháňať len za nimi. Samozrejme ma vždy poteší, keď zarobím niečo z práce, ktorá ma baví. No pocit zadosťučinenia alebo úprimný úsmev a slová vďaky? NA NEZAPLATENIE!!

Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Nielen na svojich prednáškach, ale aj v osobnom živote sa snažím ľudí nabádať k tomu, aby šírili dobro.

Viac o Alešovi