Facebook Twitter Google Plus LinkedIn Flickr Vimeo

Press

O začiatkoch festivalu a zaujímavých príhodách z ciest organizátora

2.11.2014

Mišo, počul som, že si bol 15 mesiacov v Južnej Amerike, rovnako dlho v Ázii a napísal si aj tri cestopisy. O čom budeš ty prezentovať?

V Bratislave budem mať prezentáciu o štyroch návštevách Nórska. V stredu 5. 11. predstavíme koncept, kde bude 1 téma, na ktorú 3 prezentujúci budú prezentovať po 30 minút a potom bude nasledovať i spoločná diskusia. V ostatných mestách predostriem zážitky z Ázie a niekde aj o svojom životnom príbehu. Práve prezentácia s názvom “10 rokov na cestách” je najinšpiratívnejšia a v rýchlosti predstavuje momenty, ako som sa zo študenta manažmentu stal cestovateľom a organizátorom festivalu.

Ako si sa dostal k cestovaniu a k cestovateľskému festivalu? Čím to začalo?

Od mojich cestovateľských začiatkov po prvý festival ubehlo 9 rokov. Všetko sa začalo na programe Work and Travel v San Diegu, Kalifornii, kde som po druhom ročníku na vysokej škole išiel šoférovať rikšu. Vozil som ľudí z barov do hotelov, z bejzbalových zápasov domov a podobne.

To si sa ako dlho učil ulice?

Išlo to celkom rýchlo. V San Diegu sú ulice krásne štovorcové a pomenované v jednom smere: prvá, druhá, tretia, a tak ďalej. A v druhom smere: A, B, C, D a keď sa abeceda skončí, tak Ash, Beech, Cedar, čiže opäť podľa abecedy, iba je tam nejaké meno. Ak mi človek povedal, kam ide, tak som to nemusel poznať a trafil som. Naučiť som sa musel iba jednosmerky. Je tam veľa jednosmeriek a iba niektoré sú obojsmerné. San Diego je celkom rovinaté. Šoférovať rikšu v San Franciscu, to by bola väčšia makačka.

Jazdil si stále medzi autami? Nemal si nepríjemnosti s autami?

Väčšinou medzi autami. Iba v prístave po chodníku. Raz sa mi stalo, že som viezol tri dievčatá do jedného baru a skrátil som si cestu tak, že som išiel pol ulice do protismeru. Však komu by sa chcelo ísť tri bloky dookola. Pred barom som chcel tak efektne zaflekovať. Keď išiel človek trošku rýchlejšie a strhol volant, tak sa trojkolesový bicykel trochu zo strany nadvihol. Len tu som to trošku prehnal a bicykel sa prevrátil. Chalani na chodníku pomohli dievčatám sa dvihnúť a samozrejme mali jazdu zadarmo… Alebo raz som tiež viezol starší pár do hotela. Už som bol pár metrov pred hotelom, keď zrazu celým bicyklom trhlo. Hlavu som si narazil na riadidlá a pár vypadol na chodník. Až potom som zistil, že problém bol v tom, že som išiel veľmi blízko pletiva, ktoré ohraničovalo stavbu jednej budovy, do ktorého sa zaplietol stredový hrot kolesa. Pár hodín na to mi kamarát Koudy z Čiech hovoril, ako išiel, vyšiel starší pár z hotela a vybral si práve jeho, že sa chcú odviezť práve s ním. Normálne sme vždy všetci stáli v rade a mal ísť ten, čo je prvý. Ale oni trvali na ňom, lebo vyzerá úplne ináč ako ja. Povedali mu, že si v hoteli museli dať panáka a ísť na jazdu opät, aby to prekonali.

Koľko si bol v tej Amerike?

Dva mesiace som pracoval v San Diegu a jeden mesiac som cestoval. Dva týždne s kamarátmi autom po juhozápade a päť dní v Mexiku. Keď kamaráti odišli, išiel som sám na týždeň do Yosemitov a do San Francisca. To bolo prvýkrát, keď som bol niekde sám.

Čo nasledovalo?

Ďalšie leto som cestoval po Európe. Potom som študoval na Erasme v Portugalsku, stopoval so skupinou 50 ľudí za Rozvojové ciele tisícročia z Rigy zo Štrasburgu a bol dobrovoľníkom 9 mesiacov počas zimy pri polárnom kruhu vo Fínsku. Po vyštudovaní Fakulty managementu som išiel robiť to, čo som považoval, že viem najlepšie. Stal som sa snowboardovým inštruktorom.

To si študoval päť rokov manažment a potom išiel učiť snowboarding?

Áno. Cítil som, že byť na čerstvom vzduchu v prírode je lákavejšie ako v kancelárii.

A potom nasledovala tvoja prvá veľká cesta.

Presne tak. Už počas zimy som doslova cítil, že potrebujem vypadnúť z Európy. So šťastím som sa dostal na projekt do Uruguaja a po jeho skončení som ešte rok behal po Južnej Amerike. Bol to úžasný čas. Možno práve preto, že cestovanie mi dalo tak veľa a je také úžasné, tak ma to poháňa a snažím sa šíriť cestovateľský duch do sveta a motivovať ľudí, aby cestovali. I keď spočiatku som si to ani neuvedomoval. Keď som bol v Južnej Amerike, najskôr som rozmýšlal, ako by som mohol využiť svoje fotografie z ciest. Zrkadlovku však má už takmer každý. A tak som dostal nápad napísať knihu. Nemal som o tom ani predstavu. Som však tvrdohlavý, alebo možno krajšie povedané cieľavedomý, a išiel som si za svojím. Potom ako kniha vyšla, chcel som urobiť iba jednu prezentáciu a myslel som si, že sa knihy budú samé predávať. Rýchlo som zistil, že také ľahké to nebude. Dodnes spomínam na prvú prednášku, keď bolo v čajovni vyše 50 ľudí a ďalší pozerali cez malé okienko z ulice. Reč mi išla tak pomaly, že sa divím, že to so mnou vydržali. Do dnešného dňa som mal už cez 160 prezentácií a už to mám vymyslené. Vtedy však som mal toľko myšlienok a vecí, čo by som chcel povedať, že to šlo zo mňa ako z chlpatej deky.

Takže z cestovania vznikol cestopis, z cestopisu prezentácie a z prezentácií festival.

Áno. Všetko malo svoj prirodzený vývoj. Počas cesty v Ázii som premýšľal, že by bolo úžasné spraviť päťhodinový večer plný prezentácií s kamarátmi, ktorých som či už po ceste stretol, alebo navštívili krajiny, v ktorých som bol. K tomu by som iba pridal miesta, kde oni neboli. A idea sa potom nafúkla. Zistil som, že veľmi veľa ľudí má záujem prezentovať a prvý festival bol hneď trojdňový.

Akú máš víziu do budúcna?

Robíme 5 festivalov na jeseň a 5 na jar. Na jar 2015 sa po prvýkrát presunieme aj na východ, do Košíc a Prešova. Desať festivalov ročne je momentálny strop, ktorý zvládame. Posledné mesiace vytvárame organizačný tím ľudí, ktorí pomáhajú s festivalom. Budujeme štruktúru a hľadáme ľudí, ktorí by mali záujem pomáhať festivalu dlhodobo. Pokiaľ aj niektorí z poslucháčov je aktívny a chce sa zapojiť, budeme iba radi. Stačí nám napísať na stránku festivalu Cestou necestou. Dlhodobejšou víziou je tiež motivovať ľudí, aby vytvorili viacero lokálnych festivalov pod ich velením a našou hlavičkou. Máme ešte pár ďalších nápadov, ale tie budú realizovateľné, keď sa v organizačnom tíme zabehneme alebo ak pár ďalších nadšedcov sa k nám pridá.

Koľko ľudí sa podieľa na festivale?

V organizačnom tíme je nás 14. Väčšina ľudí pracuje, študuje a pomáha podľa toho, ako stíha. Okrem toho nám počas roku a pol pomáhalo na festivaloch cez 30 dobrovoľníkov na mieste podujatia.

To ste od marca 2013 stihli toho celkom dosť.

Áno. Sám sa niekedy čudujem, čo všetko sa od minulého roka udialo a akým tempom to ide.

Ako by sa mohli ľudia zapojiť? Čo musia vedieť?

Hľadáme ľudí s nadšením a vôľou pomôcť. Nezáleží, či sa jedná o študentov, pracujúcich alebo cestovateľov na cestách. Každý má čím prispieť. Hľadáme členov do organizačného tímu, v ktorom máme rozdelené úlohy na oblasti: hľadanie zaujímavých prezentujúcich, sprievodné akcie, catering, koordinácia dobrovoľníkov na festivale, fundraising, PR a komunikácia, technika. Najmä na oblasť PR hľadáme stále viac dobrovoľníkov. Pomoc priamo na festivale spočíva v moderovaní, servise pre prezentujúcich, hodnotenie dotazníkov, predávanie lístkov, fotograf, kameraman, človek pre všetko. Ak má niekto záujem pomôcť, stačí vyplniť formulár na našej stránke.