Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Sloboda, zážitok, sebapoznanie.
Keby si dostala 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išla?
Asi by som išla do Indie pravdepodobne niekam do Himalájí! Alebo do Tibetu!
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dala?
V pahrebe pečený breadfruit z Karibiku - veľký guľatý škrobový plod, čo rastie na krásnych obrích stromoch :)
Cestuješ väčšinou sama, alebo s niekým?
Väčšinou sama. V posledných dvoch rokoch i so skupinami ako „sprievodca“. Sama však vždy viac spoznám, nájdem objavím, splyniem...
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Vreckový nožík, čelovka, zápisník, trekové topánky, domáca mastička a čajovníkový olej. A tiež termoska a čaje :) .
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežila s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestovala)?
Ach, takých zážitkov mám veľmi veľa: liečenie šamankou v Guatemale, tretí stupeň malárie a pobyt v nemocnici v Malawi, krádež mobilu s ohrozením života v Malawi, atď. Naozaj množstvo kuriozít sa objaví, keď sa človek pustí do sveta.
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravila?
Pred časom som nad tým premýšľala: asi to bude trojdňový prechod cez divokú stranu ostrova na Svätom Vincente, ktorý som robila každoročne so skupinou medzinárodných študentov. Skupinu som viedla napriek tomu, že som o ceste a ozbrojených marihuanových farmároch v horách nič moc nevedela. Nuž – je to naozaj tak, že ak o veciach nepremýšľame, resp. nemáme strach, všetko ide ako má! Ako pribúdajú roky, človek je čoraz viac opatrnejší a tak aj ja. Dnes by som si už niečo také netrúfla!
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Áno: ako som spomínala vyššie - krádež mobilu, pre ktorý som mohla prísť o život, uhryznutie divokým psom a jedovatým škorpiónom, niekoľkonásobná malária...
Išla by si na to miesto napriek tomu opäť?
Áno! Nič sa nedeje náhodou a ja som zrejme v tom čase na tom mieste potrebovala niečo pochopiť cez zlú udalosť! Teraz by som už možno toto pochopenie nepotrebovala :)
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Intuitívne, alebo sa nechávam inšpirovať.
Kedy si si najviac siahla na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mala jednoducho toho dosť a chcela sa vrátiť domov?
Áno, naposledy som mala tento pocit na juhu Indie pri trojdňovej ceste vlakom v druhej triede. Proste toho už bolo na mňa veľa... Nepohoda, pot, špina, ľudia a nemožnosť anonymity – všetko mi v tej chvíli neuveriteľne prekážalo. Ale išla a aj pôjdem zas!
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Nerozlišujem, ale možno v Indii? Tam sa totiž ľudia skutočne chovajú podľa pravidla: Hosť do domu – Boh do domu.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Nie, sama sa nepovažujem za cestovateľku. Skôr som „pútnička a hľadačka“ :)
Máš nejaký cestovateľský sen?
Áno, mám ich niekoľko... I keď som vždy tiahla za teplom, veľmi by ma zaujímala Sibír a sibírski šamani. Rovnako aj Oceánia a časť Latinskej Ameriky. Popri tom by som sa ešte stále rada vrátila na miesta, kde som už bola, resp. žila. Nuž, či jeden život bude stačiť – uvidíme! Ale keďže viera v reinkarnáciu je blahosklonná, mám ešte niekoľko životov čas :)
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcela fungovať v najbližších rokoch?
Moja práca je mojím životným zámerom, alebo skôr zámerom moje duše! Živím sa a chcem sa i naďalej živiť tým, prečo som bola inkarnačným padákom zhodená práve na SK, priamo v srdci Európy! Mám však i vyšší zámer a na to budem potrebovať ešte viac prostriedkov: vytvoriť centrum v lone Prírody, kam by ľudia mohli chodiť a nachádzať tu samých seba, svoj stred a počúvať hlasom vnútra! Malá farmička, permakultúra, semináre, workshopy, oheň, voda, živly zeme... Cez všetky možné prostriedky otvárať ľuďom cestu k sebe! A tým miestom budú Kysuce! Sever, ktorý je potreba posilniť nielen duchovne, ale vo všetkých smeroch!
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Keď vystúpime zo svojich stereotypov, zo svojho sveta, zrazu sa vidíme z nadhľadu a môžeme nastúpiť cestu poznania! Poznania seba, sveta, zrkadiel... Je to úžasná cesta! Ale musím Vás varovať: ak sa raz na ňu rozhodnete vykročiť, už nie je cesty späť!
Viac o Petre
