Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Dobrodružstvo, sloboda, vedomosti.
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Strávil by som rok v najzapadnutejších častiach juhovýchodnej Ázie a zvyšok tej tisícky po roku venoval domácim :) .
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Šťavnatú libanonskú shawermu.
Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
Vo dvojici býva veselšie.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Kamienky, nôž, fľaša alkoholu (pomôže prelomiť ľady).
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Vítanie nového roka s kmeňom Hmongov v Laose. Donútili ma piť krv a zjesť psa, ale čo by človek nespravil, aby potešil tak nesmierne milých ľudí. Väčšina z nich mi nerozumela ani slovo, ale dali mi pocit, akoby som strávil tri dni medzi najlepšími priateľmi.
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
To by bolo asi na dlhšie. Pár hlúpych vecí súviselo skôr s vekom, teraz riskujem menej a keď už, tak premyslenejšie. Za najväčšie šialenstvo považujem, ak človek prefičí krajinou bez toho, aby sa čosi naučil od domácich.
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Nie, všetko zlé sa nakoniec vždy pretavilo do najlepších zážitkov bez trvalej ujmy na fyzickom či duševnom zdraví.
Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Určite. Miesta bohaté na zážitky dokážu vždy ponúknuť zas niečo nové.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Záleží od náročnosti projektu. Ak je tá možnosť, rád si pripravím hrubý plán, v rámci ktorého potom improvizujem. Čo sa prenocovania týka – to ma trápi zo všetkého najmenej. Človek sa predsa vždy môže vyspať kdesi na pláži, na lúke, v aute, prípadne jednu noc vydržať bez spánku.
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Krízy som zažil najmä na horách, ale že by som sa vyslovene chcel otočiť a odletieť domov - takéto pocity vždy rýchlo pominuli. Pri náhlej depresii veľmi pomôžu kamaráti, a mne osobne aj vedomie, že patrím k šťastným pár percentám ľudí na tejto planéte, ktorí môžu cestovať len tak pre radosť a ktorí sa vracajú na miesto zvané „domov“.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Nerád generalizujem. Skvelých hostiteľov nájdete všade, a ja rešpektujem lokálne zvyky a kultúru, vrátane toho, že miestni ľudia môžu mať nepríjemnú životnú skúsenosť. Ale vo všeobecnosti – čím chudobnejšia krajina, tým srdečnejší obyvatelia.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Každý cestovateľ ma dokáže niečím inšpirovať.
Máš nejaký cestovateľský sen?
Horské oblasti Vietnamu. Kolumbia. Šalamúnove ostrovy. Karakoram v Pakistane, Kamčatka... Je toho veľa a našťastie stále je z čoho vyberať :) .
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
To je ťažké. Najlepšia rada, ktorú dokážem dať, je sústrediť sa na kvalitu, nie kvantitu zážitkov. Tri intenzívne týždne dokážu niekedy nakopnúť viac ako preflákaný polrok kdesi na pláži.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Uf, ja si netrúfam nikoho motivovať. Motivácia musí vychádzať zvnútra. To posledné, čo by som chcel na cestách stretávať, sú skupinky ufrflaných turistov, ktorí sa nechali nalákať peknými fotkami z nejakej prezentácie :) . Ale keď už, možno len potvrdím starú pravdu, že sa oplatí vystúpiť zo svojej zóny komfortu. Vždy sa to niekoľkonásobne vráti.
Viac o Mišovi
