Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Škola, život, poznanie.
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Inda - Himaláje na 2-3 mesiace.
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Thali.
Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
S kamarátmi, ale aj sám.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Iba to najdôležitejšie. :)
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Stretnutie na strmom chodníku s domorodou ženou z Ladakhu, ktorá si vykračovala s nákladom na chrbte a do toho štrikovala.
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
Niekto považuje neplánované a spontánne veci za šialené, možno trochu nebezpečné, no ja ich považujem za korenie života.
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
V živote sa stále dejú dobré aj zlé veci. A všetci sme na ceste...
Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Určite áno.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Trasa sa akosi tvorí sama, za chodu a tiež aj miesto nocľahu. Najkrajšie veci a dobrodružstvá človek zažije, keď si nič neplánuje.
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Navštívil som takmer 50 krajín a nikdy som sa nesnažil ísť na cestách do vyhrotených situácií, hlavne keď som bol sám. Preto moje doterajšie cestovanie bolo príjemné.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Všade tam, kde bola chudoba. Bolo to naozaj veľmi srdečné. Veľmi pohostinní sú Nepálci a Peruánci.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Mnohých Slovákov určite inšpirujú pútavé filmy Paľa Barabáša, ktorý dá sa povedať inšpiroval aj mňa, ale najväčšou inšpiráciou už od detstva bol môj glóbus :)
Máš nejaký cestovateľský sen?
Momentálne som spokojný doma na Slovensku, kde sú výborné možnosti turistiky, horolezectva, cyklistiky či skialpinizmu, čo sú posledné roky moje hlavné aktivity. Ale rád by som navštívil ešte pár krásnych kútov sveta, ako napr. Nový Zéland, Lofoty v Nórsku alebo Čile.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Minulý rok som skončil štúdium VŠ na UK Bratislava a hneď v lete som začal sprevádzať pre jednu cestovnú kanceláriu, kde som mal budúcnosť istú na celú jeseň a to konkrétne v Ázii. Človek však mieni a život mení. Momentálne pracujem ako učiteľ na súkromnom gymnáziu v Bratislave a som šťastný so svojou priateľkou, ktorá ešte študuje na VŠ. Moja práca učiteľa mi ale dáva výborné možnosti venovať sa v zimných mesiacoch práci inštruktora lyžovania a dúfam, že cez letné prázdniny budem opäť niekde sprevádzať. Rád by som šiel znovu do Škandinávie alebo Ladakhu v Indii.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Dnes sa dá cestovať pomerne jednoduchšie a hlavne lacnejšie ako pred 20 rokmi. Mladí ľudia už hovoria anglicky a svet sa globalizuje. Asi najväčším problémom cestovania mimo Európy je čas. Štandardná dĺžka cestovania je limitovaná dovolenkou, čo je asi 20 dní v roku. Ak chce človek cestovať dlhšie, musí dať buď výpoveď v práci, alebo v jeho živote nastane akýsi zlom a ide si jednoducho splniť svoj sen, alebo počúva hlas svojho srdca. A to by mal určite! Alebo to bude o pár rokov ľutovať. Ak však človek očakáva, že cestovanie alebo daná krajina mu úplne zmení život a nájde šťastie, tak sa trochu mýli. Šťastie si totiž človek nosí vo vlastnom srdci a vo vlastnej mysli.
Viac o Braňovi
