Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Dobrodružstvo, zážitky...
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Malawi, 2 týždne (potom by som doložil zo svojich ďalšiu tisícku a zostal by som tam o mesiac dlhšie).
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Jogurt z baobabu.
Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
Sám, alebo len s málo ľuďmi, ktorí sú moja krvná skupina.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Nikdy nemám rovnako vybavený ruksak. Vždy to záleží od cesty.
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Prechádzal som na bicykli cez savanu v distrikte Angonia (provincia Tete, Mozambik). Bolo to „cestounecestou“, alebo skôr „nechodníkomnechodníkom“, lebo som nešiel po ceste, ale hľadal som „skratku“ (cesta naprieč savanou nevedie priamo kvôli rôznym prekážkam... vodným tokom a pod. Keď som prechádzal úzkym vyšľapaným chodníkom v asi 3metrovom rákosí, tak naraz sa rákosie skončilo a ja som sa ocitol na malom (asi) zemiakovom políčku, kde okopávali dve domorodé ženy. Na zvuk bicykla sa otočili, na okamih zmeraveli, a potom odhodili svoje motyky a panicky sa rozutekali každá opačným smerom... Dodnes vidím ich tváre skrivené hrôzou :) ...
No čo, asi som bol prvý beloch, ktorý tade šiel na bicykli (ak vôbec).
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
Vystúpil som na vrchol hory Mulanje (Malawi) z dediny Chitakale (600 m n. m.) na vrchol Sapitwa (3001 m n. m.) od rána do večera toho istého dňa tam a naspäť. Na vrchol som vystúpil s miestnym vodcom, po zostupe z vrchola sa odpojil a ja som zostupoval ďalej sám. Samozrejme sa o šiestej večer zotmelo, začalo pršať a mne spadla čelovka a rozletela sa po zemi. Tak som hmatal okolo seba, zakiaľ som všetky časti nenašiel. Našťastie potom svietila. So zostávajúcimi 8 kilometrami by som mal asi (vážny) problém...
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
Nikdy sa mi nič nestalo. Moja zásada je bezpečnosť bezpečnosť bezpečnosť. Je to všetko o príprave na „akciu“ nikdy to nepodcením. Potom aj keď sa mi rozbije v noci čelovka, tak viem reagovať tak, aby som sa do vážneho ohrozenia nedostal.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Vyberám si podľa citu, podľa rozprávania iných ľudí (ktorí ani nevedia, že v tej chvíli si vyberám svoju trasu), podľa Lonely Planet a iných príručiek, a v poslednom čase samozrejme podľa internetu... a samozrejme s ohľadom na svoje sny. Spávam tam, kde to ide podľa okolností, podľa toho, čo chcem, ... od stanu, cez lacné motely, chatrče, bungalovy... niekedy aj nejaký ten lacnejší hotel.
NESPÁVAM v luxusných hoteloch, rezortoch, lodžoch a podobných turistických pasciach (len absolútne zriedkavo, keď je to kriticky nevyhnutné). Ale moje ubytovanie má vždy šarm, príjemnú atmosféru... hm, niekedy je to aj o držku :)
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Na svoje dno nesiaham. Domov som sa ešte nikdy zo žiadnej cesty vrátiť nechcel.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Vo všetkých krajinách sveta (ktoré som navštívil) okrem „vyspelej“ Európy.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Nie je. Ale inšpiruje ma od detstva časopis National Geographic (mám ho predplatený v originále už veľa rokov).
Máš nejaký cestovateľský sen?
Áno, celý život cestovať objaviteľským spôsobom :))) ale nie: chcem sa vrátiť do východnej Afriky, potom Filipíny, Tichomorie, vrátiť sa na Kubu.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Vzhľadom na to, že mám starších rodičov a malé deti, tak na režime „50 týždňov práca: 3 týždne expedička“ nebudem v najbližšej dobe nič meniť.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
To, čo zažívam pri cestovaní, odprezentujem takým spôsobom, aby publikum cítilo to, čo ja. Ostatné je na poslucháčoch.
Viac o Braňovi
