Po prekročení kirgizsko-tadžickej hranice sa po Pamir highway dostávam do mesta Karakol, od ktorého začínam 200 km túru do civilizácie. Medzitým stretávam domácich s jakmi, neskôr volmi drviacimi obilie a samého ma prekvapuje, že sa suchou nohou koncom septembra dostávam do výšky 5600 metrov na neznámy kopec s nádhernym výhľadom na tiahly ľadovec. Na koniec pobytu v Pamíre idem na krátku štvordennú túru v oblasti Wakhanu, pri hranici s Afganistanom.
Do Kábulu idem po zemi. Mám tam kamarátov pracujúcich pre Človeka v ohrození. Len tak tak unikám zubatej. Nie, nič mi nehrozilo. Iba autobus, ktorým som mal ráno ísť (zobral som druhý, ktorý stál priamo pri ubytovni), sa zrútil do 10 metrového zrázu. Bol prevrátený... V Kábule ma už čaká Matúš a Janka. Spolu s nimi ostávam 8 dní, počas ktorých mi ukazujú pár miest, vrátane trhu v centre Kábulu.
