Sedím na úzkom kanoe, ktoré sa hladko kĺže po jednom z prítokov mohutnej rieky Kapuas, stále viac a viac do srdca západného Kalimantanu. Predstavy z detstva o dobrodružných výpravach sa mi vynárajú v mysli a až nápadne sa podobajú na to, čo vidím okolo seba. Nepriechodné zelené porasty, záludné kalné ramená rieky, zvedavé makaky či vyplašený zoborožec. No to najzaujímavejšie ma ešte len čaká. Etnická skupina Iban v dedine na konci sveta - ako som ju neskôr nazval. Ľudia, ktorí ma prijali ako hosťa, no odchádzal som ako priateľ. A keď som sa o tri roky vrátil, vítali ma, ako by som ani nebol odišiel. Počas mojich troch pobytov u tohto kmeňa s hrozivou povesťou z minulosti som mal možnosť dozvedieť sa naozaj veľa. O ich spôsobe života, ich tradíciách, aj o ich snoch a o tom, ako ich ovplyvňuje moderná doba. Žijúc na brehu rieky, umne a vytrvalo odolávajúc večnému striedaniu prívalov dažďa a neúprosnému rovníkovému slnku. Krehké a unikátne tradície, ktoré pretrvali stáročia, teraz ich však ohrozuje taká lákavá a už nie taká vzdialená vidina moderného života. Ibani. Odkiaľ prišli, ako žijú a čo ich čaká? Otázky, na ktoré hádam ani najmúdrejší staršinovia nepoznajú všetky odpovede. A preto i môj príbeh je len malým priblížením tohto úžasného sveta.
